5. deň misií

      Ranná svätá omša v Novom Smokovci a večerná v Tatranskej Lomnici boli venované téme CIRKEV. Toto slovo dnes nie je populárne a v ľuďoch vzbudzuje rozličné pocity. U niekoho sklamanie z predstaviteľov Cirkvi, u niekoho dokonca odpor či znechutenie. Napriek všetkým útokom či odporcom však Cirkev zostáva a zostane až do druhého príchodu Krista. Ak nie v Európe, určite na inom mieste sveta. Zostáva preto, lebo ju založil Ježiš Kristus a On ju vedie po svojich cestách aj napriek ľudským chybám kňazov, veriacich, kresťanov všeobecne. Cirkev stojí na persone (osobe) Krista, nie na personále. Prečo si Ježiš vybral za prvého pápeža Petra, ktorý ho trikrát zradil? A prečo boli v histórii Cirkvi mnohí ľudia, ba pápeži, ktorí túžili po moci a bohatstve? Pretože Cirkev je miestom aj pre hriešnikov, aby sa v ľudskej slabosti dokonale prejavila Božia milosť. 
Prijmeme pozvanie do spoločenstva svätých i hriešnikov. Do Cirkvi, kde je každý doma, do Cirkvi, ktorá je matkou pre každého a neodvrhne nikoho, nech by bol akokoľvek hriešny.

      Popoludní o 15:30 sa slávila sv. omša v nemocničnej kaplnke na Vyšných Hágoch. Páter Václav vo svojom príhovore, ktorý sa niesol v duchu viery, povedal chorým tieto slová: „Nik z vás tu nie je dobrovoľne, ale preto, že potrebuje pomoc v chorobe. Ak by sme tu dnes nemuseli byť, istotne by sme boli radi medzi svojimi blízkymi.“ Vychádzal z evanjelia ako Ježiš kráčal po mori a Peter šiel k nemu, keď ho Ježiš pozval slovami poď. Keď Peter začal pochybovať, začal sa topiť. Páter Václav dodal: "Je potrebné, aby sme mali vieru v ťažkých životných situáciach, aby sme sa nepoddávali, ale aby sme cez vieru dokázali prijať kríž, lebo v tej chvíli ho nesieme s Ježišom.“

      Detskú sv. omšu celebroval páter Róbert. Vodiacou niťou bola vďačnosť Pánu Bohu za všetko.

      Celebrantom večernej svätej omše bol páter Michal. Spolu s ním sme sa zamýšľali nad témou JEŽIŠ DARCA ŽIVOTA. Hneď v úvode svätej omše nám pripomenul, že Ježiš nezomrel iba za niektorých, ale že obetoval svoj život Otcovi za každého jedného z nás. Mnohé veci pominuli a pominie sa všetko, len Boh ostáva, lebo On je večný.

      Ježiš sa nám neprestajne zjavuje, hoci ho teraz nevidíme, vieme že je prítomný medzi nami a tiež ustavične prítomný vo svätostánku. Úplne viditeľne a hmatateľne sa zjavil apoštolom po zmŕtvychvstaní - to nebola nejaká mátoha, zombie alebo duch, ale bol to reálny vzkriesený Ježiš Kristus, ktorého sa mohli dotknúť a vložiť prsty do jeho rán. Raz tak aj my zanecháme toto svoje biedne telo, s ktorým sa tu na tejto zemi trápime nadváhou či najrozličnejšími chorobami a dostaneme telo nové, oslávené spolu s novým životom vo večnej blaženosti.

      Páter Michal s pohnutím rozprával, ako sa mu raz 14-ročný chlapec umierajúci na rakovinu díval do očí a pýtal sa, či je niečo po smrti... Každý človek to túži vedieť, ani neveriaci na to nemajú jasnú jednoznačnú odpoveď. My však v tom jasno máme – svoju istotu čerpáme z nášho Pána, ktorý nám išiel pripraviť príbytok, večný dom v nebi..

Galéria obrázkov