Hory sú zaiste jedným z najkrajších chrámov sveta. Na jednu svätú omšu do takéhoto chrámu sme sa vybrali i my v sobotu 13.9.2014, a to na avizovanú svätú omšu na Kôprovskom štíte vo výške 2.636 m n.m.

V úvodnej modlitbe ešte pred začiatkom nášho putovania nás pán farár Tokár vyzval, aby sme dali tejto našej ceste „zmysel“ a poprosil, aby sme to okrem našich súkromných úmyslov obetovali i za našu farnosť: veriacich a kňazov, ktorí v nej boli, sú a budú. Od výstupu nás neodradil ani dážď, ktorý nás vytrvalo sprevádzal až po Veľké Hincovo pleso. Neúnavne sme stúpali vyššie a ako píše žalmista: „Stúpajú a síl im stále pribúda, až na Sione uvidia Boha najvyššieho.“ (Ž 84,4)

Druhá polovica výstupu už bola iba v hmle a boli sme vďační i za vietor, ktorý nás aspoň trochu presušil. Na vrchole Kôprovského štítu nás síce čakala zima, no aj v takýchto podmienkach svätá omša určite stála za to. Cítili sme sa naozaj ako v nebi na akomsi aperitíve nebeského banketu – takto zaujímavo svätú omšu popísal páter Michal počas nedávnych misií v našej farnosti.
Svätú omšu celebrovali dnes už bývalý tatranský kaplán Patrik Taraj, ktorý nás navštívil ešte tesne pred svojou cestou na štúdiá do Ríma, koncelebrantom bol duchovný otec farnosti pán farár Róbert Tokár. Ako pán kaplán Patrik spomenul vo „vrcholovej“ homílii, putovali sme za cieľom napriek rôznym prekážkam, ktoré nás neodradili. Nech takto vytrváme na ceste i za našim večným cieľom – Ježišom Kristom.

Vďaka Ti Bože za opäť jeden úžasne zrežírovaný spoločný čas a prosíme Ťa za našu farnosť a nás všetkých, aby sme sa takto raz mohli stretnúť u Teba na tej večnej oslave..