Na Popolcovú stredu sme ako farské spoločenstvo vstúpili do pôstneho obdobia s výnimočnou aktivitou – Kríž-dláto milosrdenstva. Počas štyridsiatich dní sme každý deň prinášali svoje osobné kríže – obety, skutky lásky, tiché modlitby, zápasy a odriekania. To všetko sa symbolicky stávalo dlátom, ktorým sme spolu „odlupovali“ drevo spoločného kríža umiestneného vo farskom kostole.

Dnes, na konci tejto cesty, je kríž naplno odhalený.

A čo na ňom vidíme?

Vidíme lásku – nie obyčajnú, ale lásku, ktorá presahuje hranice pochopiteľného. Lásku, ktorá sa nebojí bolesti, ktorá ide až do krajnosti, až po kríž. Vidíme lásku, ktorá je ochotná vzdať sa všetkého, aby zachránila druhého.

Vidíme spravodlivosť – no nie tú, ktorú pozná svet. Nie tvrdý zákon, ani pomstu, ale Božiu spravodlivosť, ktorá sa zjavuje v milosrdenstve. Spravodlivosť, ktorá neodsudzuje, ale pozýva.

Vidíme pravdu – pravdu o tom, kým je Boh, aj pravdu o tom, kým sme my. A práve táto pravda nás volá k premene. Ku konkrétnym skutkom milosrdenstva, ktoré nie sú len jednorazovým úsilím v pôste, ale majú sa stať štýlom nášho života.

Spoločným prinášaním našich každodenných krížov sme spolu vytvorili niečo veľké – nie len kríž v kostole, ale živý znak jednoty a viery, ktorý nás všetkých pozýva k nasledovaniu Krista.

Nech výsledok tejto spoločnej pôstnej cesty v nás prežíva aj v ďalších dňoch veľkonočného času a aj všetkých ďalších dní.