Tatranská Lomnica | Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Myšlienka postaviť nový kostol v Tatranskej Lomnici sa zrodila medzi kúpeľnými hosťami, ktorí prichádzali do tejto tatranskej osady na sklonku 19. storočia. V roku 1887 prejavila ochotu uhradiť celý stavebný náklad plánovaného kostola operná speváčka Júlia Kopácsi-Karczágova, no jej ponuka nebola prijatá. Stavba sa stala reálnou až v roku 1889, keď sa novej iniciatívy ujala arcikňažná Izabela z rodu Habsburgovcov. Prevedením stavby bol poverený architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol dokončený a odovzdaný do užívania pred letnou sezónou v roku 1900 a je zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. Odpustová slávnosť sa slávi 15. augusta.
Kostol územne patril do Veľkej Lomnice a cirkevne prináležal pod správu rímskokatolíckej farnosti Huncovce. Po II. svetovej vojne postupne vzrastal počet stálych obyvateľov a keďže malý kostolík nestačil, v roku 1968 došlo ku rekonštrukcii a prístavbe kostola podľa projektu Ing. arch. Jána Šprláka. Rekonštrukciu možno rozdeliť na tri základné etapy:
1. V roku 1969, kedy bol kostol rozšírený. Kvôli normalizačnému tlaku sa však nemohla prestavba uskutočniť podľa plánovaného projektu.
2. V roku 1985, kedy bola strecha kostola pokrytá medeným plechom a stará vežička bola demontovaná. Boli urobené tiež nové okná podľa projektov na prestavbu kostola z roku 1968.
3. V roku 1989 bola dostavená nová veža, urobené nové omietky a tiež výmaľba interiéru a exteriéru celého kostola.
V roku 1982 bol postavený nový píšťalový organ. V polovici osemdesiatych rokov bol v kostole inštalovaný v sanktuáriu nový kríž, ktorý je umeleckou kópiou Prešovského korpusu (Božieho tela) od majstra Pavla z Levoče. Faksimile tejto cennej pamiatky zhotovila prof. Mária Spoločníková, reštaurátorka z Košíc. V tomto čase boli osadené do okien v presbytériu vitráže podľa návrhov akademickej maliarky Viery Hložníkovej, ktoré stvárňujú Zvestovanie Pána a Sedembolestnú Pannu Máriu.
V roku 2008 bol stvárnený aj liturgický priestor a postavený nový oltár, tabernákulum a ambona. Návrhy a realizáciu previedol umelecký rezbár majster Barnáš z Kežmarku. Tabernákulum je pozlátené a výtvarne lepšie zodpovedá liturgickým požiadavkám, pretože zdôrazňuje ťažiskový bod v tomto liturgickom priestore a tým aj význam Eucharistie pre Boží ľud.